Ján 17, 1-11a

1Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, 2tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život.

3A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. 4Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať.

5A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. 6Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo.

7Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, 8lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal. 9Za nich prosím.

Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. 10A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený.

11aUž nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe.

Ján 17, 1-11a

Boh a Syn sú jedno spolu s Duchom Svätým. A tak v tejto trojici máme aj my svoju istotu. Tak sa prejavuje náš život.

V Bohu, ktorý všetko stvoril. V Synovi, ktorý nám prišiel ukázať Božiu lásku. V Duchu Svätom, ktorý nás vedie.

Ako veriaci sme šťastní ľudia. Vieme, prečo sme tu. Sme tu z lásky a z lásky budeme mať aj večný život.

Ten život, ktorý bude po tomto živote. Po tomto živote plnom utrpenia, bolesti a plaču. Po tomto slzavom údolí. Môžeme ho prejsť. A aj musíme ho prejsť. Ide o to, ako? Máme návody.

Priamo od Boha. Od neho máme prísľub večného života. Toho života, ktorý bude skutočný. Bude s Bohom. Navždy. Naveky. Až sa tento časný život skončí.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)