Marek 4, 21−25

21Potom im povedal: „Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na to, aby ju postavili na svietnik? 22Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť. 23Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“

24Ďalej im povedal: „Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám aj pridá. 25Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.“

Marek 4, 21−25

Nájdu sa ľudia, ktorí špekulujú, ako to, že kto má viac, tomu sa pridá a kto má menej, tomu sa vezme aj to, čo má. Hneď hľadajú príklady v živote. Bohatý ešte viac zbohatol. Chudobný ešte viac schudobnel.

Vidia svet len cez hmotu. Cez peniaze. Nečítajú vety predtým. V nich sa píše, že akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Koľkým sa už stalo, že chceli oklamať iného a oklamali seba? Chceli inému poškodiť a uškodili sebe?

Prípadne niekomu pomohli a neskôr pomohol niekto im, možno aj v rovnakej situácii. Až potom nasledujú slová, že sa človeku ešte pridá a náš známy citát, že sa vezme tomu, kto má menej. Vysvetlenie je pred našimi očami.

Ak porovnávame dobu, spoločnosť, vzťahy. Možno ten čo má menšie viny, tomu sa vezmú a priradí sa k spravodlivým. Kým iný, ktorý má viac hriechov, tak mu budú pridané možno aj za to, že iných inšpiroval k páchaniu zlých skutkov.

Čiže maloverní hľadajú za slovami o pridaní tomu, kto má viac – bohatstvo, kým merať sa môže niečo úplne iné. Naša vlastná predstava nás teda ľahko môže pomýliť. Vidíme bohatého ako ešte viac bohatne a myslíme si, že to platí naňho.

Pritom bohatý môže byť menej bez hriechu než chudobný, ale môže byť aj viac vinný. Váženie je individuálne. A je to pred ľuďmi skryté. Ľudia málokedy vážia spravodlivo.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)