Marek 13, 33−37

33Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. 34Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť.

35Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno. 36Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane! 37A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“

Marek 13, 33−37

Je dobré, ak dokážeme mať na pamäti cieľ. Ak vieme, skutočne a dôkladne, čo chceme dosiahnuť. Ide o to, aby sa nám nestalo, že niekde pretrhneme cieľovú pásku, ale zostaneme prekvapení, kde sa nám to stalo.

Preto je skvelé, ak dokážeme rozpoznať trať, po ktorej utekáme. Ak vieme pochopiť, na čo sme v danú chvíľu práve tam. A ak zistíme, že tam nepatríme, aby sme vedeli nájsť tú skutočne pre nás správnu cestu.

Niekedy sme okolnosťami donútení ísť chodníkmi, ktoré nás zväzujú. Berú nám z pľúc vzduch. Vtedy, ak sa dá, pohľadajme iný smer, alebo sa za to aspoň úprimne modlime. Všetko sa totiž s určitosťou raz zmení.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)