Ján 14, 6-14

6Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. 7Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“

8Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“

9Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami, a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: »Ukáž nám Otca?!«

10Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky.

11Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!

12Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi.

13A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi.

14Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.

Ján 14, 6-14

V mene Ježiša Krista je schovaný náš život. On nás pozná. Je jedno s Otcom. A s Duchom Svätým.

Svätá Trojica, ktorá na nás dáva pozor. Preto sme šťastní. Už teraz sme šťastní, že máme prísľub neba.

Lenže vo svete plnom hmoty sa človek ako v hre na slepú babu potáca. Naráža. Padá.

Aj Ježiš trikrát padol pod krížom. Aj my pod ním padáme. Musíme však vstať. Nebáť sa. Vždy sa to dá.

Nesmieme sa báť. Strach je to, čo nás zväzuje. A my ako veriaci vieme, že báť sa nemusíme.

Boh nám neodpúšťa za naše skutky. Boh nám odpúšťa z vlastnej milosti.

My ho môžeme len prosiť v modlitbách. Žiadať o odpustenie hriechov vďaka jeho láske.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)