Marek 12, 13-17

13Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. 14Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?“

15Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: „Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!“ 16A oni priniesli. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“

Oni mu odpovedali: „Cisárov.“ 17A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ I obdivovali ho.

Marek 12, 13-17

V Bohu bude všetko iné, ako na Zemi. Bude záležať na úplne iných hodnotách. Ak nad tým porozmýšľame, sami na to prídeme, čo je dôležité.

Niektorí sa z tej predstavy vysmievajú. Prečo to robia? Môžeme sa domýšľať. Možno sa boja uveriť takej jednoduchej pravde, že láska všetko vyrieši a dokáže vysvetliť. Navyše upokojiť a vyliečiť.

To všetko dokáže láska. Upokojiť, vyriešiť, odpustiť. A to všetko je Boh, teda najvyššia milosť. Odísť k Bohu je teda najväčším šťastím. Ľuďmi sme však preto, že sme zo zeme.

A teda by sme museli premôcť samých seba, aby sme sa od seba odpútali. A aby sme pochopili, aké šťastie sa nám ponúka vo viere.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)