Matúš 5, 1−12a

1Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. 2 Otvoril ústa a učil ich: 3 „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 4 Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. 5 Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

6 Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. 7 Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. 8 Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. 9 Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.

10 Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 11 Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; 12 radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.

Matúš 5, 1−12a

Spasiteľ nám hovorí, kedy sme blahoslavení, a že sa nemáme báť útrap, lebo nás posväcujú v jeho očiach. On nás vidí inak, ako nás vidia ľudia. Ak sme pre ľudí čudní, pre Boha nie. On nás hodnotí inými meradlami.

Vo svojom prejave pred učeníkmi nám prezradil, akými metrami a váhami máme aj my narábať pri hodnotení seba samého. Keď sme nechápaví pozemským veciam, vidíme nebeské. Keď plačeme nad nespravodlivosťou, budeme v nebi potešení. Keď v tichosti znášame utrpenia sveta, sme jeho pravými dedičmi. Keď sme lační a smädní po spravodlivosti, budeme nasýtení.

Ak sme k iným milosrdní, rovnako budú k nám. Ak budeme mať čisté srdce, teda pred svedomím obstojíme pred Bohom, uvidíme ho. Ak dokážeme jednu z najťažších vecí pre človeka – šíriť pokoj do rozvadeného sveta, budeme pravými Božími synmi.

Ak nás budú pre spravodlivú vec prenasledovať, príjmu nás do nebeského kráľovstva. Navyše k týmto ôsmim hodnotám sú tie, ktoré sa týkajú samotného Boha. Ak nás budú vysmievať pre našu vieru, nemáme byť preto smutní. Naopak, môžeme sa radovať, lebo máme osobitnú odmenu od Boha za to v nebi.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)