Marek 16, 15−20

15A povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. 16Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.

17A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, 18hady budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“

19Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha. 20Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.

Marek 16, 15−20

Koľkokrát sa nám už stalo, že sme zažili situáciu, pri ktorej by nám v iných prípadoch tuhla krv v žilách. Prípadne by sa nám niečo určite stalo, či by sme mali nepríjemné problémy.

Ale práve v nami spomínaných situáciách nás akoby zázrakom všetko zlé obišlo. Akoby sa nám tá katastrofa nejakým pričinením vyhla. Akoby nám nebola súdená a tak sa nám ani neprihodila.

Sú to zvláštne stavy, ktoré nechápeme, odkiaľ prišli. Niečo podobné môžeme prežívať, aj keď čítame texty, ktoré sú niekoľko tisíc rokov staré. A tie texty sú stále aktuálne. Vždy nám hovoria, kto je Boh a kto sme my.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)