Lukáš 21, 34−36

34Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. 35Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme.

36Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.“

Lukáš 21, 34−36

V každú chvíľu si môžeme predstaviť situáciu, že práve teraz sme tu naposledy. Veď v okamihu môže náš život skončiť. Ak to dokážeme pochopiť, sme na najlepšej ceste zmeniť vlastné správanie.

Vedieť sa kontrolovať v každej chvíli, nie je zrejme človeku dané. Niekedy, akoby sme to neboli ani my. Sami seba nespoznávame. Nechceme byť zlí a predsa niekomu ublížime. Stávajú sa všakovaké zlé veci.

Napriek tomu by sme sa mali naučiť chápať súvislosti. Vidieť aj za roh. Dokázať si predstaviť, že keby sa mal teraz pre mňa zavrieť svet, zostane mi čisté svedomie.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)