Marek 10, 46−52

46Prišli do Jericha. A keď so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom z Jericha odchádzal, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral.

47Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 48Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“

49Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“ 50On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. 51Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“

Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“ 52A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste.

Marek 10, 46−52

Stačí chcieť. Mať vieru. To je tá najväčšia ponuka sveta. Vedieť, čo máme chcieť. Hovorí sa, že človek môže mať všetko, čo chce. Nie vždy sa to chápe správne. Ľudia si myslia, že budú chcieť mať majetky a stane sa. Pritom je väčšia hodnota ako majetok. Je to viera. Kto ju má v skutočnosti, ten má všetko. Veriaci je vlastne len človek, ktorý kráča k viere. Chcel by ju mať. Nakoľko ju má v skutočnosti, ho preverí osud. Mať vieru nie je jednoduché. Na svete je príliš veľa vecí, ktoré nás rozptyľujú. Ak však máme vieru, vieme, že všetky pochádzajú od toho, ktorý nás stvoril. A teda že všetko je v ňom a my rovnako.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)