Lukáš 2, 22−35

22Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, 23ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,„ 24a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.

25V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. 26Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.

27Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, 28vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:

29 „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, 30 lebo moje oči uvideli tvoju spásu, 31 ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: 32 svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“

33Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. 34Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, 35- a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“

Lukáš 2, 22−35

Môžeme v každú chvíľu prosiť o pomoc srdce matky nášho Pána. To srdce, ktoré bolo preniknuté mečmi bolesti aj bez hriechu. Aj bez toho, že by niekomu ublížilo, toto srdce nevýslovne trpelo.

Je teda jasné, že my, čo sme hriešne tvory, môžeme trpieť aj viac. A práve pre to jedno čisté srdce však trpieť nemusíme. Môžeme ho požiadať o orodovanie u Boha a naše prosby budú vyslyšané.

Zistilo to už množstvo generácií pred nami, že tak zázračne dokáže pôsobiť Bohorodička v nebi na nás, čo sme na zemi a dokáže nám skutočne pomôcť. Preto s vďakou na ňu nezabúdame.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)