Matúš 21, 28−32

28„Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu:

»Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!« 29Ale on odpovedal: »Nechce sa mi.« No potom to oľutoval a išiel.

30Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: »Idem, pane!« Ale nešiel.

31Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva.

32Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.

Matúš 21, 28−32

Stáva sa, že nevládzeme. Stáva sa, že sme unavení. Stáva sa, že sme pohodlní a leniví, ale aj tak sa dokážeme prekonať.

Povieme iné a iné urobíme. A to, čo urobíme, je dobré. Nie slová sú dôležité. Dôležité sú skutky. Naše skutky hovoria za nás jasnou rečou.

Ak sa po sebe obzrieme a cítime, že sme urobili dobre. Nie vždy to vidíme hneď. Môžeme mať pochybnosti. Môžeme sa trápiť. Dobré však zostáva pre dobré a prináša dobré ovocie.

Neustále na novo musíme zisťovať, čo je v danej chvíli dobré. Všetky veci sa okolo nás menia. Jedno je isté, to, čo sa nemení, je láska.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)