Lukáš 21, 29−33

29A povedal im podobenstvo: „Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy! 30Keď vidíte, že pučia, sami viete, že je už blízko leto. 31Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo.

32Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. 33Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.

Lukáš 21, 29−33

Od detstva vidíme, ako sa nám všetko pred očami mení. Ledva si na niečo, či na niekoho zvykneme a už je všetko inak. Preto, že nás čas takto straší neustálou zmenou, ani my dlho nevieme vydržať v konaní dobra.

Pritom je to jednoduché. Dobro je vždy dobré, aj v zmenených podmienkach. Skúsme si ho predstaviť za inej situácie. A najmä, že nám ho vykonal niekto iný a nie my sme ho spravili druhým.

Rovnako to platí o zlu. Asi by sme nechceli, aby druhí na nás boli takí zlí, ako sme my na nich. Možno, keby sme to precítili, tak by nám takáto výmena prišla vhod. Lepšie by sme dokázali pochopiť to dobré.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)