Marek 10, 28−31

28Tu sa ozval Peter: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“ 29Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry, alebo matku a otca, alebo deti, alebo polia, 30aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život.

31A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.“

Marek 10, 28−31

Už teraz sme často svedkami rýchlych premien, keď z prvých sú poslední a z posledných prví. Prečo by sme si teda mali myslieť, že po smrti to bude inak?

A že tí, čo nás za života predbehli množstvom dobier v hmotnom zmysle, majú mať viac aj po smrti? Aké je hlúpe, ak závidíme. Aké je to nízke a smiešne, lebo často závidíme to, čo za okázalým leskom nevidieť.

Trebárs trápenie, zdravie, tragédiu, to všetko sa môže skrývať za pozlátkom hmotnej márnivosti. Skúsme nezávidieť a ak už máme niekomu skutočne závidieť, tak tomu, ktorý má dosť.

Nie veľa, ale dosť na to, aby bol spokojný. A je to jedno, či je to žobrák, alebo boháč. Aj žobrák môže mať dosť. To sú však veci, ktoré mnohí nechápu. Hovoria si, že ide len o propagandu.

Pochopí to ten, čo to už zažil. Ten, ktorý vie, že aj v chudobe môže byť človek boháč. Boháč na čisté svedomie, na lásku.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)