Matúš 8, 1−4

1Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy. 2Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“

3On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A hneď bol očistený od malomocenstva.

4Potom mu Ježiš povedal: „Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“

Matúš 8, 1−4

Naša viera je to, čo nám môže pomôcť v každej situácii. S vierou v srdci dokážeme nemožné. Prenesieme hory, zmeníme toky riek. Viera je to, čo z nás robí silných ľudí. A viera chodí s láskou a nádejou.

Ak máme vieru, máme aj lásku a nádej. Viera nás naučí, ako máme dúfať. Akým spôsobom očakávať budúcnosť. Spoločne nás teda viera s nádejou učia láske.

Láske ako prijímať všetko, čo prichádza a príde. Niekedy je dobré prijať aj to, čo už prišlo.

Ak sme v minulosti niečo zle prijali, vedeli si to dodatočne vysvetliť. Sami v sebe. Pohovoriť si so sebou a pochopiť, že to muselo prísť, aby sme boli takí, akí sme práve teraz.

A že nás to všetko, čím sme prešli, naučilo láske. To láska sama nás učila ako žiť.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)