Matúš 23, 27−32

27Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty!

28Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti. 29Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci!

Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky 30a hovoríte: »Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov.«

31A tak si sami svedčíte, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov. 32Vy už dovŕšte mieru svojich otcov!

Matúš 23, 27−32

Keďže Boh do nás vidí, keď sa pozerá na nás tými istými očami, ktorými sa my pozeráme naňho, nemáme sa čoho báť.

Jednoducho sme pod jeho dohľadom. A keď sa nebojíme, ľahšie je nám milovať. Len to je najdôležitejšie, nič viac. Byť nositeľmi lásky.

A všetko, čo posväcuje lásku v nás, posväcuje aj všetko okolo nás. Láska je normou, je tým meradlom, ktorým sa aj nám nameria.

Môžeme cítiť uspokojenie, pokoj, pohodu, ale ak nemáme lásku, skutočné šťastie sme nenašli.

Môžeme mať plné bankové kontá, ale ak nemáme lásku, sme najväčší chudáci pod slnkom.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)