Ján 14, 15-21

15Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.

16A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – 17Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná.

Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. 18Nenechám vás ako siroty, prídem k vám.

19Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. 20V ten deň spoznáte, že ja som vo svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás.

21Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“

Ján 14, 15-21

Láska je len jedna. Rovnako aj pravda. Ľudia si pravdu vysvetľujú každý po svojom. A často si tak vysvetľujú aj lásku.

Obe tieto pojmy potrebujeme pre život. Rovnako ako vodu, vzduch, či chlieb. Nemôžeme bez nich žiť.

Pravda je, že Boh existuje. Ak niekto túto pravdu popiera, jeho život je čímsi prázdny. Má akoby zavreté dvere na jednej zo svojich izieb. Je ochudobnený a hodný poľutovania.

Zvestovať vieru takému človeku niekedy býva ťažké. Kto popiera fakt, že Boh je láska, ten má tiež ťažký život.

Boh je nepredstaviteľná láska. Preto za nás prišiel ako syn zomrieť. Za naše hriechy trpel v ľudskom tele.

To je láska, ktorá presahuje naše chápanie a preto by sme si ju mali spätne našou vierou uctiť.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)