Lukáš 21, 12−19

12Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. 13To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo.

14Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, 15lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť.

16Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. 17Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. 18Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. 19Ak vytrváte, zachováte si život.

Lukáš 21, 12−19

Ako je možné, že Spasiteľ s takou jasnozrivosťou vedel, ako sa ľudia budú správať k viere? Ako ju budú nenávidieť, prenasledovať a opľúvať? Je to už v našej ľudskej povahe, aby sme takto pochybovali?

Pochybnosť je dôležitá súčasť nášho života. Pochybnosť nás môže totiž posúvať k ďalšiemu rastu. Rovnako však v nás môže spustiť aj opačné reakcie. Jednoducho sa musíme naučiť s pochybnosťou žiť.

Musíme ju brať nie ako príťaž, ale ako príležitosť. Vďaka pochybnosti máme šancu zistiť, aký je tento svet a akí sme aj my sami. Nesťažujme sa neustále na iné veci. Sťažujme sa a pochybujme sami o sebe.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)