Marek 10, 17−27

17Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“

18Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh. 19Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“

20Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ 21Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“

22On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. 23Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ 24Učeníci sa nad jeho slovami zarazili.

Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! 25Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“

26Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“ 27Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“

Marek 10, 17−27

Ľudia radi a často túžia po majetkoch. A často sa za majetkom ženú. Sú schopní urobiť takmer čokoľvek, aby ho získali.

A aké je to zbytočné, lebo čo po nás zostane, nemá hmotnú podstatu. A aj keď to ako veriaci vieme, predsa si hovoríme, že vďaka majetku umožníme, ak nie už sebe, tak aspoň iným, na ktorých nám záleží, lepší život.

A nemyslíme pritom na Boha. On predsa vie, čo je pre každého z nás dobré. Existuje ohromné množstvo boháčov, ktorí nie sú ani za mak šťastnejší, ako najväčší chudáci žijúci v špine, nedostatku, v trápení.

Kto je teda šťastnejší? Kto bohatší? Kto má vieru, má všetko, čo si iní nedokážu ani predstaviť, lebo taká osoba má lásku.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)