Lukáš 21, 5−11

5Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, povedal: 6„Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“

7Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?“ 8On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: »To som ja« a: »Ten čas je už blízko.

« Nechoďte za nimi! 9A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď.“ 10Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. 11Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi.

Lukáš 21, 5−11

Všetko okolo nás sa môže zmeniť. A všetko okolo nás sa neustále aj mení. Niekedy úplne od základu. Niekedy až tak, že ak by sme zaspali istú časovú dobu a znovu by sme sa zobudili, nový svet by sme nepoznali.

Lenže v každých chvíľach existencie človeka na zemi je predsa niečo, čo bolo, je a bude aj v budúcnosti. Niečo, čo z nás robí ľuďmi. Niečo, čo nami hýbe a učí nás žiť. Je to večná energia lásky. Tá nás napája a oživuje všetky naše plány.

Dáva našim osudom zmysel. Bez nej by sme boli len tí, čo prežívajú, ale nežijú. Zmysel nášho života je láska ako esencia ľudského bytia.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)