Ján 1, 1−5. 9−14

1Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. 2Ono bolo na počiatku u Boha. 3Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.

4V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. 5A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. 9Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. 10Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.

11Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. 12Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, 13čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.

14A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.

Ján 1, 1−5. 9−14

Slovo je najsilnejšia energia. Zo slova všetko povstalo. A na počiatku bolo slovo. Preto máme slovo v úcte. Slovo tvorí celý náš svet. So slovami sa rodíme a aj zomierame. Slovo je večné. Je v nás a my sme ním.

Slovo sa nám vracia ako ozvena v duši, v mysli, v ústach. Preto by ľudia mali používať len dobré slová. Ak vieme, že niektoré slová sú zlé, skúsme ich nehovoriť. Len taký malý pokus, že to zlé slovo nepovieme zvyčajne tam, kde ho hovoríme.

A uvidíme, aký dosiahneme výsledok. Možno ho neuvidíme hneď, ale ak to urobíme s najhodnotnejším slovom zo všetkých – s láskou, určite neobanujeme.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)