Lukáš 21, 1−4

1Keď sa rozhliadol videl boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. 2Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince, 3a povedal:

„Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. 4Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“

Lukáš 21, 1−4

Vieme dávať tak, aby sa dalo vziať? Nedávame len preto, že je to z povinnosti? Boh vidí do nášho srdca a vie, ako to myslíme, keď niečo dávame.

Chápe aj to, ak nemáme z čoho dať. A hoci nemáme z čoho dať, práve vtedy dávame. Je to zvláštne, ale stáva sa to. A niekedy nejde ani o hmotné bohatstvo.

Možno, že sme sami neokúsili v živote veľa lásky, ale dávame sa. Rozdávame sa, aj keď sami sme toho až tak veľa nedostali.

Kde sa to v nás berie? Je to zrejme tým, že takí ľudia prišli na to, čo ich robí v živote šťastnými. Šťastným nerobí človeka to, čo dostane, ale to, čo rozdá.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)