Matúš 28, 8−15

8Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.

9A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. 10Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ 11Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. 12Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí 13so slovami: „Tak vravte: »V noci prišli jeho učeníci, a kým sme my spali, oni ho ukradli.« 14A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“ 15Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.

Matúš 28, 8−15

Mnohí ľudia, ktorí si niečo nevedia vysvetliť, uveria klamstvu. Horšie je to v prípade, ak šíria klamstvo len preto, lebo im pravda nevyhovuje. Pravda človeka oslobodzuje. Dáva mu pocit slobody. Najťažšie je totiž uveriť, že pravda je skutočná.

Málokedy je však pravda aj naozaj jediná. Mnohí si myslia, že každý má svoju pravdu. Jednoznačná pravda je však jednoduchá. Ježiš vstal z mŕtvych. To je pravda. Proti takto jednoducho formulovanej pravde môže len ťažko niekto niečo namietať.

Buď tomu človek verí a potom vie, aká je pravda, alebo sa bojí uveriť. Má strach. Prepadol tomuto pocitu, ktorý vie ľudí opantať a zviazať. Veriaci sa však neboja.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)