Matúš 13, 10−17

10Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“

11On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané.

12Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.

13Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu.

14Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: »Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte.

15 Lebo otupelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.«

16Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú.

17Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.

Matúš 13, 10−17

Koľkí z nás túžime počuť a vidieť, lenže nevidíme a nepočujeme? Nie však preto, že by sme nebodaj boli chorí. Jednoducho nie sme toho schopní.

A každý z nás toho nie je schopný v inej chvíli. Ľudia sú omylní. Nedarí sa nám byť dokonalí, aj keby sme ako chceli.

Už naša túžba po takomto stave je naplnením tohto stavu. Už naša túžba potom, aby sme boli milosrdní, z nás robí milosrdných.

Nie je to ešte dokonalé. Musíme to vedieť aj prejaviť. Dať zo seba von skutočnú lásku.

Vždy je to však lepšie, ako by sme nechceli byť milosrdní, alebo nechceli sme milovať. Veď len to je najdôležitejšie na svete.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)