Matúš 1, 18−25

18S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. 19Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť.

20Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“

22To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: 23„Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. 24Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. 25Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.

Matúš 1, 18−25

Narodenie Boha je udalosť, ktorú nemôžu prejsť bez povšimnutia žiadne národy sveta. Žiaden jednotlivec, nech by sa bránil prijatiu viery akokoľvek. Žiaden zblúdilec a pomätenec na to nezabudne.

Jednoducho je to veľkolepá udalosť a bez jej pripomenutia by sa nám nerátal ani celý rok za prežitý čas. Za čas, kedy sa nám každým ránom začal deň. A ten deň sa aj skončí, aby sa začal iný.

Tento kolobeh je spravodlivý. Udržuje nás vo vedomí, že nie sme na svete zbytoční. A že tu máme jasné poslanie a jasný cieľ. Všetko sa odohrá tak, ako sa má. Môžeme preto s láskou oslavovať.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)