Lukáš 8, 19−21

19Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. 20Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.“

21On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“

Lukáš 8, 19−21

Všetci, ktorí tak ako my, dokážu rozdávať zo seba, zo svojho vnútra to, čo sme dostali z hora, sú nám blízki.

Nemusíme sa poznať. Nemusíme o sebe vedieť. A aj tak, keď sa stretneme, rozumieme si. V tej chvíli akoby sme stretli niekoho blízkeho.

Akoby sme stretli najbližšiu rodinu. A naša rodina sú všetci ľudia, len my si to neuvedomujeme. Hľadáme rozdiely medzi sebou.

A predsa existuje niečo, čo nás pevne spája. Spája nás láska. Tej rozumieme aj napriek farby pleti. Napriek tisícom kilometrov.

Kto miluje, ten skutočne žije. A čím viac miluje, tým má viac lásky.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)