Ján 15, 1−8

1Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. 2On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia.

3Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. 4Ostaňte vo mne a ja vo vás.

Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.

5Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.

6Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria.

7Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to.

8Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.

Ján 15, 1−8

Byť neustále pripravený na lásku. Zostávať v nej a nikam od nej neodchádzať.

Neoddávať sa chmúrnym myšlienkam. Nezúfať si. Dôverovať a tešiť sa.

Možno veľmi jednoduchá predstava. Pritom neustále niečo také prežívať je veľmi ťažké.

Jednoducho existuje príliš veľa situácií, ktoré nás od tejto predstavy odťahujú. Vzďaľujeme sa niekedy od nej a ani o tom nevieme.

Robíme si starosti. Všetko sú to pochopiteľné a ľudské pocity. Sú dané každému.

A predsa my môžeme tieto pocity obohatiť. Naplniť. Vyrovnať. Ak si spomenieme na Božiu lásku.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)