Lukáš 15, 1-3. 11-32

1Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. 2Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ 3Preto im povedal toto podobenstvo…“

Lukáš 15, 1-3. 11-32

Koľkí sme stratení? A koľkokrát v živote? Každú chvíľu sa môžeme prichytávať pri myšlienkach, čo všetko sa nám nepodarilo. Nerozdali sme toľko lásky, čo sme chceli. Možno sme rozdávali aj zlo.

Možno naschvál, možno nám to tak samé šlo, že sme nad tým nerozmýšľali. Kto nám môže v takých chvíľach odpustiť a povedať, že sme týmto priznaním opäť ožili? Je len jeden taký Otec. Ten, ktorý nám dáva dýchať. Ktorý vidí, keď sa trápime, ale aj keď sa radujeme.

Ten, ktorý nám vidí do srdca. Pozná aj naše najtajnejšie myšlienky. Pred ním môžeme otvoriť srdcia. Jeho môžeme požiadať o milosť. Kedykoľvek. V každej chvíli sa dokážeme pomodliť. Otvoriť svoje srdcia.

Uznať, ty si môj Pán. Ty vieš, čo som urobil. Môžeš mi odpustiť? Prosím. A potom začať žiť odznova. Ježiš prišiel na svet pre hriešnikov. A všetci sme hriešni. Prišiel pre nás všetkých.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)