Matúš 23, 1−12

1Vtedy Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: 2„Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu.

3Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. 4Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť.

5Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, 6radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, 7pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi.

8Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. 9Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský.

10Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. 11Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom.

12Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.

Matúš 23, 1−12

Pokora sa stala módnym trendom. Ľudia obdivujú, ak je niekto pokorný. Niekedy to zachádza až tak ďaleko, že sú aj ľudia, ktorí pokoru len predstierajú.

Nám však nie je dané súdiť. Prídu iné váhy a miery. Také, ktoré vidia ľuďom do srdca. A zrátajú, kto v tom srdci konal skutočne.

Bolo mnoho svätcov, ktorí sa na ľudí hnevali, ak ich nazývali svätými a oslavovali ich. Vedeli totiž, že svätosť nie je na obdiv, lebo potom, ak si obdivovaný tento obdiv užíva, už nie je svätým.

Robí to len na oko, nie skutočne v duši. A svätých hodno oslavovať aj za života, hoci sa na to hnevajú, lebo sú to príklady, ako sa máme správať my sami.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)