Lukáš 12, 39−48

39Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. 40Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“

41Peter mu povedal: „Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?“ 42Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm?

43Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. 44Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. 45Ale keby si ten sluha v srdci povedal:

»Môj pán voľajako nejde,« a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, 46pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými.

47Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. 48Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú.

Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.

Lukáš 12, 39−48

Veľa sme dostali už tým, že sme sa narodili. A potom sme dostávali stále veľa, veď či nevidíme okolo seba mnohých, ktorí sú na tom horšie, než my? A čím sme si to zaslúžili, že my rovnako ťažko netrpíme?

Nezaslúžili sme si to za skutky. Nemôžeme byť pyšný na to, čo sme vykonali. Dostávame z milosti Božej. Nedostávame za nami vykonané veci, modlitby, pokánia. Takto sa s Bohom neobchoduje.

On chce od nás iba našu lásku. Koľko je to v skutočnosti veľa. Ak nemáme lásku ku svojim blížnym, kde by sme našli lásku pre Boha? Ako chceme Boha milovať, ak nemilujeme iných ľudí?

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)