Matúš 28, 1-10

1Ked sa pominula sobota, na úsvite prvého dna v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. 2Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. 3Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh.

4Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. 5Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. 6Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal.

7A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: »Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.« Hľa, povedal som vám to.“

8Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. 9A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a kľaňali sa mu. 10Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“

Matúš 28, 1-10

Základ viery je postavený na slovách, že hrob je prázdny. Veríme skutočne, že budeme aj my po smrti žiť? Nevieme si to predstaviť. Rozmýšľame o tom. Je to ako keď sme sa hrali ako malí na slepú babu. Zaviazali nám oči. A my sme slepí šli. A hľadali.

Aj v živote sme často slepí. Ideme akoby sme nevideli. A hľadáme. Nie vždy nachádzame. To nedokáže žiaden kúzelník. Zomrieť a ožiť. To dokázal len Boh pre nás, aby sme mali nádej a aby sme ju pochopili.

Zmŕtvychvstanie nám hovorí, že sa nemáme báť žiadneho príkoria na svete. Žiadneho trápenia. Žiadnej starosti. Jednoducho máme byť šťastní. mať lásku v srdci. Za každých okolností. A všetko raz dostaneme vrchovato.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)