Lukáš 1, 26−38

26V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, 27k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.

28Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ 29Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.

30Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. 31Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho.

Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, 33naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“

34Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ 35Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni.

A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. 36Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! 37Lebo Bohu nič nie je nemožné.“

38Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.

Lukáš 1, 26−38

Aké sú všetky nezmyselné ťahanice o to, kto je na svete z ľudí lepšie pripravený na život, či muž, alebo žena. Boh takéto rozdiely nerobí. Každý je človek.

A ako človeku mu nie je dané, aby sa vyvyšoval. Ak to robí, je hlúpy. Každý z ľudí má vlastné špecifické poslanie. Jedno majú všetci univerzálne a patrí k najvyšším – rozdávať lásku.

V prvom rade k Bohu a potom k svojmu blížnemu. Boh poslal spásu na svet cez ženu. Cez jej vieru. Cez jej čistotu. Cez jej vytrvalosť. Cez jej dobrotu. Cez jej lásku.

Panna Mária je najčistejšia osoba zo sveta ľudí. Poslal na Zem spásu cez ženu, aby porodila muža.

Už z toho vidno, že všetci ľudia sú si rovní, bez ohľadu na pohlavie. Rozlišujú sa len veľkosťou lásky v srdci.

To je tá najistejšia miera, akou meria nebo. Lebo tam sa meria inak ako na Zemi.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)