Matúš 20, 1−16

1Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. 2Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice.

3Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. 4I povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.«

5A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. 6Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im:

»Čo tu nečinne stojíte celý deň?« 7Vraveli mu: »Nik nás nenajal.« Povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice!«

8Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: »Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!«

9Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. 10Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári.

11Vzali ho a šomrali na hospodára: 12»Tí poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.«

13Ale on jednému z nich odpovedal: »Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? 14Vezmi, čo je tvoje, a choď!

Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. 15Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?«

16Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“

Matúš 20, 1−16

Byť dobrým nie je vždy v móde. Ľudia si myslia, že hnevom a zlosťou iných zastrašia, že budú mať väčší pokoj a pohodu.

Hnev a zloba však vytvára nový hnev a novú zlosť. Takto to nefunguje. Ničím zlým sa nedá urobiť dobré.

Dobro je samo o sebe. Nedá sa kúpiť, ani ničím zaplatiť. Ten, čo sa hnevá, často sa viac nadrie ako druhý, ktorý je dobrý.

Neexistuje teda žiadna výhoda v zlosti. Naopak, je len množstvo nevýhod a mrzutosti.

Boh sám o sebe je dobrý. A chce, aby aj my sme boli dobrí, aby sme sa zbytočne netrápili zlobou sveta.

Ak by sme všetci boli dobrý, aj svet by bol oveľa lepší.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)