Lukáš 12, 35−38

35Bedrá majte opásané a lampy zažaté! 36Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope.

37Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať.

38A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení.

Lukáš 12, 35−38

Môcť v každú chvíľu povedať, odchádzam s ľahkým srdcom! Teším sa na teba, pane! Idem k tebe, Bože, s radosťou! Nezúfať si. Neviazať sa k ničomu zemskému, to je pravé umenie žiť.

Iste, každý máme svoje povinnosti. Zodpovednosť pred rodinou, pred blízkymi, ale radšej pôjdeme predsa my, ako by šli oni? Radšej ponúkneme vlastný život, ako by sme sa s niekým mali lúčiť!

Lebo ak sme žili čestne, radi pôjdeme prví. Radi ponúkneme vlastný život a budeme sa radovať, že naše trápenie na Zemi skončilo.

Trápi sa každý. Láska však všetko dokáže odpustiť, ak o to úprimne požiadame.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)