Matúš 12, 46−50

46Kým ešte hovoril zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli sa s ním rozprávať. 47Ktosi mu povedal: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať.“

48On však odvetil tomu, čo mu to vravel: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ 49Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. 50Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach je môj brat i sestra i matka.“

Matúš 12, 46−50

Ťažké je pre nás plniť vôľu Boha. Nie preto, že by sme snáď boli natoľko hriešni, ale často nevieme, aká je to vôľa. Nevieme sa sami v sebe zastaviť a porozmýšľať nad svojim osudom, kam nás vedie.

Pritom jedno z najstarších prísloví hovorí, že v prvom rade máme poznať sami seba. Ak sami seba spoznáme, ľahšie sa nám bude chápať svet a deje, ktoré v ňom prebiehajú a zasahujú nás.

Ak zistíme, kde v nás sú tie brzdy, ktoré nám bránia v chápaní sveta, pochopíme aj tie brzdy, ktoré bránia svetu okolo nás, aby bol lepší. Nájdeme vlastný zmysel existencie a odkaz, že len láskou dokážeme svet skutočne aj meniť.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)