Matúš 12, 38−42

38Vtedy mu povedali niektorí zákonníci a farizeji: „Učiteľ, chceme vidieť nejaké znamenie od teba.“

39On im povedal: „Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie. Ale znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša.

40Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme.

41Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie – a tu je niekto väčší ako Jonáš!

42Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdi ho; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť – a tu je predsa niekto väčší ako Šalamún!

Matúš 12, 38−42

Máme nádej na spasenie. Každý z nás. Každý môžeme uznať vlastné chyby. Požiadať o prepáčenie.

Úprimne sa kajať. Oľutovať vlastné hriechy. S čistým srdcom žiť, aby sme mohli ľahko zomierať.

A srdce nám veľa našich vecí zraňuje. Veľa vecí sami riešime tak, že zraňujeme iných. Máme aj hriechy, ak nepomôžeme a môžeme.

Keď vidíme, že sa koná zlo, ale my sa správame ako hluchí. Veľa je teda situácií, o ktorých si myslíme, že to nie je také zlé, ale v kútiku duše cítime, že niečo existuje.

Niečo, čo nie je v poriadku. Preto si nik nemá myslieť, že je spravodlivý. Práve naopak, najväčší kajúcnici, ktorí si neustále myslia, že sú hriešni, bývajú svätí.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)