Lukáš 16, 19-31
19Bol istý bohatý človek.20Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. 21Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, 22Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho.
23A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. 24I zvolal: »Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!«
25No Abrahám povedal: »Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. 26A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.«
27Tu povedal: »Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. 28Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.« 29Abrahám mu odpovedal: »Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.« 30Ale on vravel: »Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.« 31Odpovedal mu: »Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.«“
Lukáš 16, 19-31
Čo bude po smrti? Táto otázka patrí k základným pre nás život. Ak si ju nepoložíme, ťažko sa nám bude nielen zomierať, ale aj žiť. Odpoveď na otázku, čo bude po smrti, je totiž normou nášho správania počas života.
Ak si túto otázku nepoložíme, nemôžeme ani vedieť, ako máme žiť. Po smrti sa na náš život budeme pozerať inak, ako sa naň pozeráme teraz. A teraz sa môžeme na život pozerať normami, aké sú v svätých knihách.
Nemáme teda hrešiť. Kto si ctí tieto normy, ten aj ľahšie uverí predstave, že mŕtvy vstal pre nás živých. Je to stále živý Boh. Prišiel nás vykúpiť z našich hriechov. Ukázať nám, že túto milosť môžeme dostať, že môžeme byť spasení.
Mŕtvi príbuzní nám už nepomôžu. Musíme to pochopiť sami. Teraz. V každú chvíľu sa môžeme odobrať z tohto sveta. Nikdy teda nemáme dosť času, aby sme si položili základnú otázku nášho života – čo bude po našej smrti.
(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)