Ján 14, 21−26

21Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“

22Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“

23Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.

24Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.

25Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. 26Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.

Ján 14, 21-26

Sú chvíle, keď vieme, že sme dostali vnuknutie. Ktosi nás primkne k tomu, aby sme niečo spravili, alebo sme niečo povedali, urobili, či sme sa niekam pohli. Vykonali to či ono.

A potom zistíme, že to bol dobrý čin. Ťažko je nám vedieť, ktoré vnuknutia sú tie správne. Ťažké je nám to vedieť v tej danej chvíli. Prídeme na to väčšinou až oveľa neskôr, že sme konali správne.

Sám Ježiš nám povedal, že podľa ovocí sa pozná dobrý strom. Teda skutky, ktoré boli dobré aj z pohľadu času. Sme ohromení, že sme ich urobili. A možno vtedy pocítime, že nás na ne naviedol dobrý duch.

Duch Svätý. Ten, ktorého nám sľúbil Kristus a my sme sa presvedčili, že jestvuje ako tretia Božská osoba, hoci možno aj veriaci o nej najviac pochybujú.

Ide o prúd myšlienok, ktoré nás aj nevedomo vedú k dobru.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)