Lukáš 4, 16−21

16Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. 17Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: 18 „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným.

Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu 19 a ohlásiť Pánov milostivý rok.“

20Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. 21A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“

Lukáš 4, 16−21

Písmo sa plní v každom živote človeka. Sme utláčaní, prepadáme zúfalstvu a trápeniam. Môžeme v ňom nájsť každý odpoveď na naše slzy. Nie je nič ľahšie, ako sa pohrúžiť do čítania. Hľadať a nájsť útechu.

Kto sa spolieha na človeka, ten sa sklame. V Písme nájdeme odpovede od Boha. Ten nás nesklame nikdy. Bude nás viesť svojim slovom tam, kam chce, aby sme prišli. Náš Boh je Láska. On nás miluje.

Nám pre život stačí len to jediné – milovať ho. Nič viac v živote nemusíme robiť. Toľko stačí. Ľudia to nevedia. Myslia si, že musia robiť iné veci.

Pritom nám sa stačí starať o to jediné – o to, aby sme Boha milovali viac ako seba, lebo to isté robí aj on nám, ak pre nás prišiel zomrieť a vziať na seba naše hriechy.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)