Matúš 6, 19−23

19Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú.

20V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú.

21Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. 22Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle.

23Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?!

Matúš 6, 19−23

Poklady máme inde, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Dostávame všetko, čo potrebujeme k životu. A aj tak sa bojíme, že toho máme málo.

Chceme si schovávať, vytvárať zásoby. Pritom tie skutočné zásoby nie sú materiálnej povahy. A aj keď si materiálne zásoby urobíme, koľkokrát o ne prídeme.

Ako si namýšľame, že môžeme niečo ovplyvniť a uľahčiť si cestu životom. Pritom uľahčuje ju nám niekto iný. Nie sme to my sami, čo niečo dokážeme.

Pri modlitbe máme najsilnejšie zbrane v rukách. Najväčšie poklady. Nie vždy to však chápeme, hoci láska je skutočne najväčšie bohatstvo.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)