Ján 3, 16−21

16Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. 17Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.

18Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. 19A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.

20Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. 21Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.

Ján 3,16-21

V jednoduchosti je v slovách evanjelia pravda o každom človeku po všetky dni sveta. Kto verí vo svetlo, nebojí sa tmy.

Môže vo svetle vyznať svoj život. Kto uveril Ježišovi, nebojí sa tohto vyznania. Zároveň je krásne počuť, že Boh neprišiel človeka súdiť. On mu prišiel ponúknuť pomocnú ruku. Prišiel zomrieť za všetky naše hriechy, aby sme my mohli žiť a boli nám naše hriechy odpustené.

A aby sme sa viac pre naše slabosti netrápili. Jeho milosť je ako oceán – nezmerateľná. Musíme však o túto milosť požiadať. Tu máme slobodnú vôľu. Či si vyberieme svetlo a pravdu, alebo tmu našich vlastných hriechov.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)