Lukáš 19, 11−28
11Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. 12A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. 13Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: »Obchodujte, kým sa nevrátim!«
14Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: »Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.« 15Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal. 16Prišiel prvý a vravel: »Pane, tvoja mína získala desať mín.«
17On mu povedal: »Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.« 18Prišiel druhý a vravel: »Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.« 19Aj tomuto povedal: »Ty maj moc nad piatimi mestami.«
20Iný prišiel a hovoril: »Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; 21bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.«
22On mu povedal: »Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial? 23Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?«
24A tým, čo tam stáli, povedal: »Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.« 25Oni mu vraveli: »Pane, veď má desať mín!« 26Hovorím vám: »Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. 27A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!«“ 28Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.
Lukáš 19, 11−28
Veľa sme od narodenia dostali. Ak sa nám vidí, že to bolo málo, tak to len preto, lebo sme sa porovnávali s inými. Jednoducho sme podľahli závisti.
Videlo sa nám, že iní sú na tom lepšie. Keby sme si s nimi však vymenili kríž, možno by sme zmenili názor.
Našim cieľom je však nemeniť si kríže. Každý z nás má dosť s vlastným. Nie je nám dané, aby sme sa porovnávali. Sme tu na to, aby sme mali radosť. A aby sme dokázali dať viac, než sme sami dostali.
A až sa nám to podarí, zistíme, že dostávame opäť. Lepšie je darovať ako dostávať. Taká je láska.
(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)