Lukáš 1, 5−25

5Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. 6Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia.

7Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku. 8Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, 9podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu.

10V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. 11Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. 12Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza.

13Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. 14Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. 15Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý.

16Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. 17Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“

18Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ 19Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. 20Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“

21Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. 22Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý. 23Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov.

24Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: 25„Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“

Lukáš 1, 5−25

Koľkokrát sme neuverili dobru, ktoré sa k nám ozývalo zo všetkých strán? A napriek nemu sme si urobili po svojom. Niekedy hneď, inokedy neskôr, sme zistili, že sme konali nesprávne. Človek robí chyby. Mýli sa každý deň.

Stáva sa to. Nie je to ojedinelý jav. Naopak, je to priam hromadná skúsenosť. Napriek povedanému má však šancu očistiť sa. Oľutovať a znova sa vydať na cestu životom. Niekedy sa však jeho osud náhle môže skončiť.

Preto by mal byť čo možno najčastejšie pripravený, že sa tak môže stať. Nemal by sa báť. Mal by mať čisté svedomie a tešiť sa, až ten čas príde.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)