Matúš 19, 23−30

23A Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva.

24Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“

25Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“

26Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“

27Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“

28Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela.

29A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.

30A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.

Matúš 19, 23−30

Už na Zemi sa nám často stáva, že vidíme, ako poslední sú prvými a tí vpredu sa stratili do zabudnutia.

Napriek mnohým pochybovačom a ľuďom so slabou vierou je isté, že spravodlivosť existuje. Aspoň jej odraz v našom živote.

Úplná spravodlivosť nie je daná človeku. A ľudia žijú medzi ľuďmi, ktorí sú rovnakí ako tí druhí. Je bláznivé si myslieť, že iní sú čosi viac a my čosi menej.

Boh je spravodlivý sudca, hoci jeho súdom nerozumieme, reptáme a sťažujeme sa.

On však vie najlepšie, čo je pre nás v danej chvíli najlepšie a prečo. Koľkokrát sa o tom neskôr presvedčíme aj my sami.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)