Ján 14, 7-14

7Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“ 8Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“

9Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami, a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: »Ukáž nám Otca?!« 10Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky.

11Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! 12Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi.

13A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. 14Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.

Ján 14, 7-14

Ľudia veria v Boha. Chápu, že existuje vyššia moc. Tá moc, ktorá ich zrodila. Tá moc, ktorú cítia v sebe.

Sú nespokojní s týmto svetom. Nevedia si nájsť v ňom miesto. Veď náš život nie je pre tento svet.

Chystáme sa inam. Tam, odkiaľ pochádzame. A predsa majú ľudia od pradávna ťažkosti s chápaním základov viery.

A to s tým, že Kristus je v Bohu. A Boh je v Kristovi a kto verí v Boha, má veriť aj v Kristovi.

Sám Spasiteľ nám v evanjeliu hovorí, že kto verí v neho, bude robiť väčšie zázraky ako on.

Kristus šiel k Bohu. Tak to vysvetlil. Aj my teda môžeme robiť zázraky ako Kristus. Cez neho.

Nie cez seba, stačí, aby sme verili čisto a skutočne.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)