Matúš 1, 18−24

18S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.

19Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. 20Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal:

„Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“

22To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: 23„Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. 24Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.

Matúš 1, 18−24

Nie každý z nás vie rovnako prijať svoj osud. Snažíme sa ho zmeniť. Prípadne si ho s niekým vymeniť. S kým vymeníme svoj život? Je náš. Nie je ničí iný. Musíme sa naučiť ho žiť. Iný mať nebudeme.

Môžeme svoj život zmeniť. Môžeme totiž zmeniť seba samého. Je to väčšinou dlhá a ťažká cesta, aj keby k náprave došlo odrazu. Jednoducho zmene niečo predchádza. Aj tento svet sa raz zmenil.

Vtedy, keď pochopil, že Boh nad ním nevládne, ale ho miluje. Miluje ho aspoň tak, ako seba samého. Ba možno aj viac, ak bol ochotný za svet zomrieť.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)