Ján 12, 1−11

1Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 2Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali.

3Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja. 4Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: 5„Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?“

6Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali. 7Ježiš povedal: „Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! 8Veď chudobných máte vždy sebou, ale mňa nemáte vždy.“

9Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 10A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, 11lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.

Ján 12, 1−11

Môže sa to stať každému človeku, že kvôli nemu znenávidia aj jeho blízkych. Sú to chúlostivé chvíle. Navyše v situácii, ak vás znenávidia preto, lebo ste dobrí. Ale aj keby znenávideli vašich drahých preto, že ste urobili chybu, by sa také niečo nemalo stať.

Každý nesie zodpovednosť za seba. Rodičia si berú zodpovednosť aj za svoje deti, keď sú už dospelé. Je to dobré. Aspoň sa má kto za nich modliť. A je to dôležité, aby sa ľudia jeden za druhého modlili. To sú tie milosti, ktoré môžeme získať, ale tvárime sa, že o nich nevieme.

Každému môže pomôcť Boh. Nesmieme sa však hanbiť na jeho dvere klopať. Vytrvalo. S láskou. S vierou. Úprimne. On o nás vie všetko. A čaká na nás. Trpezlivo.

Nemusíme sa báť klopať, ani hanbiť. Sú ľudia, čo prosia za iných, ale za seba nie. Ak nevieme prosiť najmä za seba, ponížiť sa, uznať, že si sami nepomôžeme, ako môžeme prosiť za iného?

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)