Lukáš 12, 35−40

35Bedrá majte opásané a lampy zažaté! 36Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope.

37Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať.

38A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení. 39Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu.

40Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“

Lukáš 12, 35−40

Život nám prináša zmeny. Život je zmenou. Jednou veľkou nikdy sa nekončiacou zmenou, ktorá mení všetko okolo nás.

Ako je dobré týmito často ťažkými zmenami prechádzať s čistým srdcom. Ako ľahko sa nám kráča takýmto časom.

Aké je dôležité, aby sme takéto čisté srdcia mali. Aby sme boli neustále pripravení ich ukázať pred Bohom.

Vysypať z nich pred ním celý vlastný život. Pozrieť sa naň inými očami. A vidieť v ňom veľa lásky a málo ubližovania iným.

Náš život sa podobá zrkadlu. Všetko sa v ňom odráža späť. Čo rozdávame, to od života dostávame.

Ak v ňom vidíme lásku, dokážeme milovať aj údery. Aj tvrdé údery. Aj bolesť. Lebo všetko je z jedných rúk a tie ruky, ak milujeme, nemáme sa čoho báť.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)