Matúš 15, 21−28

21Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu. 22Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala:

„Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“

23Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“

24Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“ 25No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“

26On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ 27„Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“

28Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.

Matúš 15, 21−28

Boh dáva ľuďom mnoho lásky. Lenže ľudia o tom nevedia. Nepočúvajú, čo sa im hovorí

. Môžu z tejto lásky čerpať. Môžu sa ňou opájať. Môžu ju využívať a predsa sú smutní, zlí.

Preto je otec, lebo aj rodičia môžu za svoje deti vyprosovať túto lásku podobne, ako to robí on, keď ju dáva nám.

Môžeme aj my ľudia rozdávať z tejto Božej lásky. Rodičia deťom najviac. On chce, aby sme boli ako on.

Teda, aby sme naše deti milovali. Starali sa o ne. Vyprosovali pre nich všetky dobrá, z ktorých láska je najviac, čo môžeme pre deti získať z neba.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)