Lukáš 7, 11−17
11Potom išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. 12Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho.
Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. 13Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“
14Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“
15Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. 16Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili:
„Veľký prorok povstal medzi nami“ a: „Boh navštívil svoj ľud.“ 17A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.
Lukáš 7, 11−17
Boh tak miloval svet, že mu dal svojho syna. A vďaka príchodu Ježiša máme v nebi aj Božiu Matku.
Ženu, ktorá bola najviac milá Bohu svojou vierou. Človeka, ktorý trpel ako my a je dokázateľne v nebi.
Môžeme sa k Božej Matke utiekať o pomoc. Môžeme ju žiadať o útechu. Môže nám byť našou matkou, skutočnou matkou.
Ona ňou aj je ako Kráľovná neba a Zeme. Takže máme u nej otvorené dvere. Boh môže všetko. A dal nám sprostredkovateľa.
Človeka, ženu, ktorá porodila Božieho syna. Cez ňu sa môžeme dostať do neba. Ona má mnoho milostí u Boha a môže sa za nás prihovoriť.
(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)