Matúš 25, 14−15. 19−20

14Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok:

15jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. 19Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať.

20Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: »Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.«

Matúš 25, 14−15. 19−20

Môžeme lásku, čo sme dostali, rozmnožiť. Môžeme ju rozdať. Čím viac jej dáme, tým viac nám jej zostane.

Nie je pravda, že by sme sa niekedy v rozdávaní lásky mohli vyčerpať až do dna. Ak by sa nám to stalo, potom sme nerozdávali správne. Dávali sme lásku preto, aby sme inú lásku od druhého získali.

Pravá láska však nedáva preto, že ráta so ziskom, čo za to dostane. Láska sa nedá zaplatiť. A preto, že nie sú také bohatstvá, za ktoré by sme si lásku mohli kúpiť, nemôžeme ju ani predať. Môžeme ju len mať a dať ju nezištne, čisto, úprimne, tak ako ju dávajú deti.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)